FUZINE

Read more

Ak chceme spoznať človeka potrebujeme spoznať jeho rodinu a jeho život, jeho priateľov a nepriateľov, potrebujeme vedieť odkiaľ prichádza a kam ide. Potrebujeme sa s ním stretnúť osobne, ale ho aj pozorovať z diaľky. Nepatrí sa nám posudzovať jeho činy. Ich dôsledky však musíme vždy vyvodzovať sám voči sebe. Podobne je to aj s grafity, môžeme ho schvaľovať, môžeme ho odcudzovať, môže nám byť ľahostajné, ale to len do chvíle, kým nezasiahne niektorý z jeho prejavov voči nám osobne. Grafity sa neobjavilo ani teraz, ani izolovane, ani náhodne. Zrodilo sa a bolo pomenované tak, ako konkrétny človek, v konkrétnej dobe a na konkrétnom mieste. Preto o ňom, ako o konkrétnom jave v dnešných súvislostiach aj uvažujeme.

Svet vzájomných kauzalít, vzťahov a protikladov. Svet štýlov, postojov, póz a filozofií rap, hip hop a grafity. „Pojmom grafity boli označené nápisy a kresby slúžiace pre pouličné gangy na označovanie územia“(5/1) – to je fakt, ktorý nám vtláča svoju pečať negatívneho postoja.. Uvažujme ale ďalej o jaskynných maľbách a malými deťmi počmáraných chodníkoch v okolí domov – tie už pre nás tak negatívne postoje a priori nevytvárajú, naopak, tvoria podvedomú archetypálnú milú spomienku. Je možné vôbec takéto zdanlivo rovnaké vonkajšie prejavy a rozdielne filozofie grafických vizuálnych vôbec vzájomne spájať? Ide tu o to isté, o niečo podobné, alebo o niečo celkom rozdielne?

Skúsme trošku odhaliť pozadie grafity, tak ako ho chápe dnešný mladý človek, vysokoškolák, spracovávajúci túto problematiku v komunikačnej diplomovej práci a komentovať ním nadhodené myšlienky vlastnými polemickými slovami.

Údajne dôležitým znakom grafitti ako značkovača územia je anonymita vo vzťahu k exekutíve a identifikácia vo vzťahu k súperovi, konkurentovi. Otázka porušenia anonymity potom môže byť filozofickou otázkou opodstatnenosti samotného pojmu.
O čom je teda grafity, je to skutočne o „výtvarnom prejave anarchistickej manifestácie slobody“ (2) o už dnes už skomercionalizovaných vonkajších prejavoch revolty voči monopolistickým prejavom globalizmu, odbúravaní stresu anonymity veľkých miest, alebo o gangoch a násilí, o revolte, o subjektívnom pocite ega writera, prejave doby, alebo o tom, čo práve tomu ktorému teoretikovi vyhovuje, jednoducho o módnosti alebo najvnútornejšom prejave osamelého anonymného jedinca geneticky núteného zanechať po sebe „nejakú“ stopu.
Diplomant tvrdí: „Nie je to iba o nohaviciach a nadávaní. Underground je štartovacia čiara, domov, keď nevieš odkial ideš, tak nevieš kam ideš… Kool Herc z Jamajky začal v južnom Bronxe so soundsystémom niečo, čo sa potom pomenovalo hip hop. “ (3/1)
„Hip hop ako kultúra združujúca 4 základné elementy“:

• rap (emceeing),
• graffity
• breakdance,
• djing (turntablism)

KRS – One ako „veľký učiteľ“ rozlišoval dokonca až 9 elementov, k predchádzajúcim štyrom pridal ešte:

• language (jazyk),
• gramofonizmus
• street fashion (móda),
• beatboxing a
• street entrepreneurialism (zmysel pre pouličný biznis)“(3)

Rozoberme si aspoň povrchne designát hip hopovej kultúry prejavu cez jeho jednotlivé horeuvedené denotáty - súrodencov grafity:

RAP

„skladanie rýmov do beatu zväčša sa točiaceho okolo tempa 90 bpm (beats per minute) drum and

Fakulta umení TU v KE a Elektronický časopis Fuzine vyhlasujú súťaž o najlepšiu študentskú semestrálnu prácu v zimnom semestri na Fakulte umení TU v KE – Zimné FUTRO v štyroch kategóriách: